HISTÓRIA SNKH
SNKH bol založený 5. februára 1990 a až do roku 1992 pôsobil ako autonómna súčasť federovaného Česko-slovenského komitétu historikov (člen CISH). SNKH bol za samostatného člena CISH prijatý 19. mája 1993 na Generálnom zhromaždení v Montreale. Toto rozhodnutie definitívne schválilo Valné zhromaždenie CISH v Montreale na Medzinárodnom kongrese historických vied v auguste 1995.
SNKH je celoslovenskou organizáciou, ktorej úlohou je v relevantných prípadoch zastupovať slovenskú historickú obec smerom do zahraničia a sprostredkúvať kontakty, podnety a informácie zo zahraničia na Slovensko.
SNKH nemá vlastné finančné zdroje. Ročný členský príspevok za SNKH v sume 800 SF uhrádzalo pravidelne Predsedníctvo SAV, ktoré financovalo aj účasť predsedu SNKH na valných zhromaždeniach CISH.
Činnosť SNKH sa od svojich začiatkov úzko viaže na činnosť Slovenskej historickej spoločnosti. Bezprostredne po vzniku SNKH Výbor SHS na základe voľby navrhoval zloženie SNKH a Predsedníctvo SAV menovalo jeho členov. Valnému zhromaždeniu SHS podáva SNKH aj správu o svojej činnosti. Od roku 2006 Valné zhromaždenie SHS na svojom zjazde, zvolávanom raz za päť rokov, volí 11-členný SNKH. Predsedníctvo SAV voľbu berie na vedomie. V období medzi zjazdami sa predseda SHS zúčastňuje na zasadnutiach SNKH a predseda komitétu na rokovaniach Výboru SHS.
SNKH koordinoval účasť slovenských historikov na Medzinárodných kongresoch historických vied (svetových kongresoch historikov) v roku 1990 v Madride, 1995 v Montrali, 2000 v Oslo, 2005 v Sydney, 2010 v Amsterdame. V súčasnosti sa slovenskí historici pripravujú na účasť na Svetovom kongrese v Jinane v Číne, ktorý sa bude konať v auguste 2015. Na všetky kongresy podali slovenskí historici návrhy tém, pripravili k nim publikácie. Osobná účasť kolísala v závislosti od finančných prostriedkov na cesty. Mimoriadne úspešná bola účasť na zatiaľ poslednom Kongrese v Amsterdame, kde slovenskí historici boli medzi organizátormi Hlavnej témy venovanej Koncu impérií (D. Kováč) a vystúpili s prednáškami na ďalších paneloch na rôzne témy (problematika migrácií, dejín žien, etiky v historických vedách a pod. (B. Ferenčuhová, Ľ. Harbuľová, M. Zemko, E. Hrabovcová, G. Dudeková).
Najmä od roku 2000 sa zintenzívnila aj slovenská účasť v medzinárodných komisiách CISH, ktoré sú zväčša utvorené na základe individuálneho členstva. Osobitne ide o Medzinárodnú komisiu pre moderné dejiny Európy (D. Kováč, člen jej byra), ďalej Komisia pre dejiny medzinárodných vzťahov (B. Ferenčuhová, členka jej medzinárodného byra), Medzinárodná komisii pre porovnávacie cirkevné dejiny (V. Čičaj) a Medzinárodná komisia slavistických štúdií (D. Kováč). V medzinárodnej komisii pre vojenské dejiny pracuje M. Čaplovič a vo Fóre hospodárskych dejín Roman Holec.
V rámci CISH v rokoch 1993 – 2011 sa konali aj neformálne kontakty s členmi Byra a s predstaviteľmi viacerých národných komitétov, osobitne stredoeurópskych a z nich najmä s Českým národným komitétom historikov.
SNKH je aj garantom bilaterálnych komisií historikov. Rokuje so zahraničnými národnými komitétmi o ich vzniku, menuje predsedov a členov slovenských častí týchto komisií, informuje sa o ich činnosti. V uvedenom období existovalo a pracovalo 9 dvoj- a trojstranných komisií historikov.
V septembri 2007 sa po prvý raz konalo zasadnutie komitétu za prítomnosti predsedov bilaterálnych komisií historikov (podľa záverov SNKH sa tak deje raz do roka). Informácie predsedov komisií a diskusia k nim ukázali, že aktivita komisií siaha od mimoriadne živých bilaterálnych stykov a spolupráce so zahraničným partnerom (Slovensko-česká, Slovensko-nemecko-česká, Slovensko-maďarská komisia) až po niektoré problémové komisie. V tomto prípade išlo o Slovensko-rakúsku komisiu, kde RAV zrušila bilaterálne komisie a jej Historická komisia poverila stykom so zahraničím kontaktsmanov (v prípade Slovenska prof. A. Suppan). V prípade novozaloženej Slovensko-ukrajinskej komisie ukrajinská strana spočiatku nereagovala na slovenské podnety. Ostatné komisie pracovali pravidelne (podľa vlastného harmonogramu a plánov), usporadúvali vedecké konferencie a ďalšie podujatia (a publikovali zborníky z nich), niektoré vydávajú ročenky (Slovensko-česká, Slovensko-maďarská) a pod.
Z diskusie vyplynulo, že problémom komisií sú najmä financie na ich činnosť, potreba obnovenia členstva v nich, potreba fungovania podľa štatútu, nadviazanie kontaktov medzi jednotlivými komisiami a pod.
PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc.