AKTIVITY / Konferencie
Mediátori a miesta kultúrnej mediácie medzi Francúzskom a strednou Európou / Médiateurs et lieux de médiation culturelle entre la France et l’Europe centrale
V rámci pravidelných stretnutí francúzskych, českých a slovenských historikov sa v Institut d’Etudes slaves (Ústav slovanských štúdií) na Micheletovej ulici v Paríži konalo v dňoch 24. a 25. októbra 2013 medzinárodné kolokvium na vyššie uvedenú tému. Usporiadal ho UMR IRICE a Centrum dejín súčasnej strednej Európy na parížskej Sorbonne, Výskumná skupina GDR č. 3607 Connaissance de l’Europe médiane a Historický ústav Slovenskej akadémie vied ako riešiteľ spoločného vedeckého projektu s UMR IRICE (spoločný projekt v zozname Medziakademickej dohody SAV – CNRS.) Okrem uvedených inštitúcií ho finančne podporila AV ČR v Prahe a l’Institut hongrois de Paris (Maďarský inštitút v Paríži). Tak sa po prvý raz na tradičných kolokviách francúzsko-česko-slovenských historikov zúčastnili aj dvaja historici z Maďarska. Na kolokviu sa prezentovala aj výskumná skupina, ktorá sa vo Francúzsku zameriava na výskum mediánnej Európy, teda územia medzi Jadranom a Baltom. Počas kolokvia sa pri okrúhlom stole v diskusii o mediátoroch a miestach kultúrnej mediácie predstavili Marie-Elizabeth Ducreux, Maria Delaperrière, Didier Francfort, Svetla Moussakova a Antoine Marès, ktorí problematiku rozšírili o poznávanie Poľska vo Francúzsku, či o úlohu ruských frankofónnych elít v Bulharsku, zvýraznili bohatosť kultúrnych transferov, ktoré niekedy cirkulovali aj bez mediátorov. Vzhľadom na fenomén hudby to podčiarkol D. Francfort. O to dôležitejšia bola úloha štipendistov a miesta mediácie – k legitimizácii umeleckého diela vo Francúzsku často dochádzalo až po ich overení na tretích miestach (napr. hudba A. Dvořáka po jeho pôsobení v USA). Zároveň francúzski účastníci načrtli perspektívu ďalších výskumov v tejto oblasti.
Antoine Marès prezentoval podrobnú typológiu mediátorov a ich charakteristiky. Rozoznáva celkovo 11 kategórií, do ktorých patrili napríklad cestovatelia – turisti, vojaci, diplomati, novinári, vedci a univerzity, prekladatelia a vydavatelia. Mediácia sa týkala rôznych domén – politiky (národnej alebo regionálnej), ekonomiky (obchodné komory), vojenstva (vojenské misie či attaché pri zastupiteľských úradoch), medzinárodného práva (osobnosti a organizácie – Spoločnosť národov a OSN), médií (rozhlas, televízia, kultúrna mediácia – umelecká, literárna). Motivácie boli rôzne: idealistické, realistické, záujmové, náboženské (katolicizmus, protestantizmus, judaizmus) či ideologické. Výskumné polia sa prelínajú, z kultúry nie je možné vylúčiť ani politiku a diplomaciu. Je možné skúmať aj také fenomény ako dvojsmerná mediácia a v tej súvislosti nerovnováha kultúrnej výmeny a rôzne technické, hospodárske či politické prekážky, ktoré ju sťažovali . Nie všetky polia sú predmetom rovnakého bádateľského záujmu, možno sa venovať aj takým oblastiam ako stredné školstvo, vyučovanie jazykov či umelecké vzdelávanie (opera, balet). Rôzne sú aj miesta mediácie – ministerstvá, spolky či parížske salóny.
Prezentácie konkrétnych prípadov mediácie odzneli v troch chronologických blokoch. Prvý uviedla Eva Frimmová z Historického ústavu SAV prednáškou z problematiky 17. storočia o vicerektorovi Pražskej univerzity Petrovi Fradeliusovi (1580-1621). Tri ďalšie prezentácie sa posunuli do 19. a na začiatok 20. storočia. Tereza Riedlbauchová z Památníku národního písemnictví v Prahe analyzovala pôsobenie českého spisovateľa Juliusa Zeyera a básnika Jaroslava Vrchlického ako mediátorov francúzskej literatúry v Čechách. Prednáška Mileny Lenderovej z Univerzity v Pardubiciach bola iného charakteru, sústredila sa skôr na každodennú meštiansku kultúru s poukázaním na parížske odevné kódy v českých módnych časopisoch. Catherine Servant z INALCO v Paríži predstavila literárny časopis Mercure de France na prelome 19. a 20. stor. Jeho vydavatelia sa zaujímali o zahraničné literatúry a publikovali aj preklady z českej literatúry. Českú rubriku mal na starosti Wiliam Ritter, ale počas vojny aj jeho priateľ slovenský spisovateľ Janko Cádra. Na záver tohto bloku Bohumila Ferenčuhová z Historického ústavu SAV názorne (na fotografiách) predstavila Helenu Turcerovú-Devečkovú, ktorá plnila funkciu kultúrnej mediátorky medzi Francúzskom, Ruskom, Slovenskom a Poľskom ako historička, prekladateľka aj učiteľka. Prednáška osvetlila Turcerovej vzťah k školiteľovi Ernestovi Denisovi a celej jeho rodine, najmä manželke Marguerite, a poukázala na Turčiansky sv. Martin ako na miesto kultúrnej mediácie.
V druhom bloku po prednáške Antoina Marèsa venovanej typológii francúzsko-českých mediátorov dostal priestor Balázs Ablonczy z Univerzity Elte v Budapešti, ktorý aktuálne pôsobí ako riaditeľ Maďarského inštitútu v Paríži. Predstavil Raoula Chélarda ako mediátora medzi Francúzskom a Maďarskom v čase „prvého očarenia“ v 19. storočí a „vytriezvenia“ v 20. stor. Pokúsil sa porovnať ho s racionálnym diplomatom Louisom Gabrielom de Fontenay, ktorý pôsobil ako konzul v Budapešti od 15. októbra 1896 do júna 1912 v prospech hospodárskych a kultúrnych stykov medzi Maďarskom a Francúzskom. Na Slovensku však vieme veľmi presne aj to, že bez kritického odstupu preberal názory maďarskej vlády na politiku voči národnostiam, vrátane incidentu v Černovej. Eleméra Hantosa – ďalšieho maďarského mediátora, tentoraz v hospodárskej spolupráci v strednej Európe, predstavila Catherine Horel z UMR IRICE v Paríži. Odzneli aj dva výborné príspevky na slovenskú tému. Michal Kšiňan z Historického ústavu SAV uviedol príklad Milana Rastislava Štefánika ako kultúrneho mediátora, pričom sa zameral najmä na jeho poznávanie rôznych kultúr počas ďalekých ciest. Etienne Boisserie čerpal z výskumu v Slovenskom národnom archíve v Bratislave a vystúpil s obsiahlou prednáškou na tému Informovať a koordinovať. Trojuholník Bratislava – Praha – Paríž v Markovičovej korešpondencii v prvej polovici roku 1919. Rokovania tohto bloku pokračovali 25. 10. 1913 dvoma prezentáciami z obdobia prvej ČSR. Jiří Hnilica z Pedagogickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe sumarizoval svoj výskum na tému Asociácia bývalých československých žiakov vo francúzskych lýceách v XX. storočí a položil si otázku, či pôsobila ako záujmové združenie alebo nátlaková skupina. Martin Brtko, ktorý pár dní predtým úspešnou obhajobou na FiF UK v Bratislave ukončil doktorandské štúdium v Historickom ústave SAV, analyzoval a názorne prezentoval Smrekov Elán ako miesto francúzsko-slovenskej kultúrnej mediácie.
Tretí blok bol venovaný obdobiu po roku 1945. Až na obsiahlu prednášku Gergelya Fejérdyho z Univerzity Petra Pázmánya v Budapešti, ktorý sa venoval činnosti Pála Auera na pôde rozličných nevládnych aj vládnych inštutúcií, všetky ďalšie prezentácie sa viazali na akademické a prekladateľské prostredie. Jana Truhlářová z Ústavu svetovej literatúry SAV fundovane priblížila Jozefa Felixa a vznik slovenskej romanistiky. Pavel Čech z Masarykovej univerzity v Brne sa venoval prekladom z francúzštiny do češtiny a spoločenskému kontextu ich vzniku. Eduard Maur z Univerzity v Pardubiciach na základe vlastného svedectva hovoril o ohlase školy Análov v Prahe a jej vplyve na českú historiografiu. Marie-Elisabeth Ducreux zo CNRS, Centre Marca Blocha v Berlíne, sa na základe aj vlastnej činnosti a skúseností zamýšľala nad úlohou Cefresu v Prahe a jeho pôsobením ako vedeckého mediátora.
Kolokvium Mediátori a miesta kultúrnej mediácie medzi Francúzskom a strednou Európou bolo významným podujatím spoločného projektu Construction of the French knowledge about Central Europe. Umožnilo významne pokročiť v analýze témy, stanovení typológie kultúrnej mediácie a položilo teoretické základy výskumov na uvedenú tému. Výsledky sa budú publikovať v kolektívnej monografii v Paríži.
PhDr. Bohumila Ferenčuhová, DrSc.
> Pozri program konferencie.